reklama

Ako sme pochodili na detskej pohotovosti v Bratislave

Keďže som pracujúca mama a mám dve maloleté deti, najčastejšie  riešim zvládanie pracovných a  rodinných  záležitostí.  Zelený štvrtok mi však okrem príprav na sviatky priniesol  aj  obavy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Boli to obavy o môjho malého syna, ktorý sa začal sťažovať na bolesti brucha. Najskôr som tomu neprikladala až taký veľký význam, no potom ako sa čoraz viac sťažoval na bolenie bruška, spozornela som. Teplotu nemal, po chvíli však začal zvracať. "No super, pomyslela som si," to budú zase sviatky. Toto zvracanie sa opakovalo čoraz častejšie, stále ho však nesprevádzali teploty. Snažila som sa mu dávať vodu, avšak všetko, čo išlo dnu išlo vzápätí aj von.

V noci sa k vracaniu pridružila silná hnačka a teploty od 37,8 do 39 stupňov Celzia. Prvé čo mi napadlo bolo, či to nie je zápal slepého čreva. Tú neistotu som dlhšie nevydržala a hneď v piatok ráno sme už utekali na pohotovosť. Bola som prekvapená, že v Bratislave funguje až jedna detská pohotovostná služba. Hneď ako sme vošli dnu do budovy, boli sme poslaní k prvému okienku. Tam sa nás pani opýtala čo je dieťaťu. Po opísaní príznakov sme išli k okienku oproti, kde sme zaplatili poplatok 1,99 Eur a následne sme boli poslaní do ambulancie č. 11.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V čakárni boli asi tri rodiny s malými deťmi. Z dverí vyšla mladá sestrička a každého sa opýtala, aké má daný pacient problémy. Všetci sme boli poslaní do dverí číslo 13. Tu už bolo dosť plno a to my sme na lístočku mali čas 8:14. Pacienti, ktorí čakali pred nami si hrkútali o veľmi milej sestričke, ktorá je vo vnútri ambulancie, do ktorej sme sa mali dostať aj my. So synom, ktorému bolo čím ďalej tým horšie, som si sadla na prvé voľné miesto, ktoré som našla. Bolo hneď pri dverách, takže netrvalo dlho a mala som možnosť spoznať tú opisovanú milú sestričku. Opis sedel doslova, vyšla so slovami, aby sme všetci čakali, lebo má plný stôl. Neviem čo to presne znamenalo, tak som sa rozhodla nič nekomentovať a slušne čakať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Syna som si zobrala na kolená, aby mu bolo príjemnejšie, nakoľko som vedela, že to bude nadlho. V čakárni bol aj jeden známy nemenovaný pár zo show biznisu so svojou malou dcérkou. Okrem sestričky, ktorá vychádzala zakaždým von organizovať pacientov, pohľady čakajúcich smerovali práve na tento pár. Za chvíľu boli na rade. Prvú zmenu správania sestričky k lepšiemu som postrehla hneď potom, ako daný pár aj s dieťaťom vyšiel z ambulancie. Neviem čo sa odohralo vo vnútri, ale nálada sa evidentne zlepšila, o čom som mala možnosť presvedčiť sa na vlastnej koži. Nasledovali ešte dvaja pacienti a potom sme boli na rade my.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sestrička všetkých dopredu upozornila, že s jedným dieťaťom môže ísť dnu len jeden rodič, išla som teda ja a manžel čakal von spolu so staršou dcérkou. Po opise príznakov zobrali môjmu dieťaťu moč, čudovala som sa, že mu neurobili vyšetrenie CRP. Z vyšetrenia moču vyplynulo, že je dehydrovaný, tak sme boli poslaní na infekčné oddelenie, kde mali rozhodnúť, či si tam nášho päťročného syna nechajú alebo nie. Sestrička mi vysvetlila kde je infekčné oddelenie a úsmevom obdarila môjho syna, ktorý so všetkým, čo mu povedala ochotne súhlasil. Ak sa chcete dostať na infekčné oddelenie, musíte vyjsť von z budovy a prejsť dobrý kúsok, kým sa tam dostanete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najprv sme infekčné nenašli, nakoľko rozbité schody, ktoré tam viedli svedčili skôr o tom, že to nie je správny smer ako o tom, že práve tam je náš cieľ. Vošli sme do vnútra. Malá chodba bola prázdna, boli sme tam len my. V ambulancii tiež nikto nebol. Sestrička na detskej pohotovosti nás však upozornila, že ak nikto nebude vo vnútri, máme ísť na vrátnicu. Manžel išiel na vrátnicu oznámiť, že nás poslali z pohotovosti a vrátnička zavolala personál. Zrazu som začula, že v ambulancii už niekto je. Zaklopala som a oznámila, že nás poslali z infekčného oddelenia. Sestrička nás poprosila o trpezlivosť, nakoľko musela zavolať doktorku, ktorá má vizitu.

Je vraj na oddelení sama, tak to chvíľu potrvá. Za chvíľku došla mladá doktorka. Pýtala sa čo dieťaťu je a aké má príznaky. Synovi vyšetrila bruško, opýtala sa, koľko prijíma tekutín a keďže v to ráno vypil vyše litra vody, povedala, že nám nadelí diétu a môžeme ísť domov. V opačnom prípade by si ho tam nechali až do utorka, teda celé sviatky by strávil v nemocnici. Kým doktorka písala v počítači správu, sestrička vyšla za manželom do čakárne s lístočkom na zaplatenie pohotovostného poplatku.

Počula som ako sa manžel ohradil, že už sme platili, jej odpoveď však znela: „platí sa aj u nás.“ Kým manžel vybavoval zaplatenie poplatku, ja som dostala papier s diétou, ktorú mám synovi dať. Napriek nepríjemným pocitom, ktoré som mala z celého rozhovoru aj vyšetrenia som bola pochválená, že som postupovala správne. „Snáď to teda nebude až také zlé,“ pomyslela som si. Keď som vyšla so synom z ambulancie, bolo trištvrte na jedenásť. Toľko to trvalo, kým sme absolvovali návštevu v dvoch ambulanciách a mohli sme ísť domov rovnako múdri, ako sme sem prišli. Dieťa ešte aj nasledujúce dni stále vracalo, malo silné hnačky a vysoké teploty, našťastie však už prijímalo tekutiny a pomaličky aj ľahké diétne jedlo.

Zaujímavosťou je, že na druhý deň ako sme boli na pohotovosti my, bol v médiách príspevok o tom, ako to funguje na detskej pohotovosti v hlavnom meste. Vrátiac sa však späť k môjmu synovi, aj keď sa už mal oveľa lepšie ešte mal stále hnačky, zvýšené teploty a bolo na ňom vidieť, že stále nie je vo svojej koži. Hneď po sviatkoch som preto s ním išla aj ku našej detskej doktorke, ktorú som si po skúsenosti na pohotovosti vážila ešte viac. Momentálne čakáme na výsledky, nakoľko doktorka má podozrenie na rotavírus. Takže toľko o našej skúsenosti s pohotovosťou. Pevne verím, že každý si urobí vlastný názor a keď detskú pohotovosť v Bratislave navštívi, možno k môjmu článku pribudne pár ďalších.

Lucia Štiťáková

Lucia Štiťáková

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som úplne obyčajný človek. Vo svojom voľnom čase sa venujem hlavne svojej rodine. Rada relaxujem vyrábaním bižutérie či náušníc z plastových fliaš. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu